Len sa v poslednej dobe zamýšľam, prečo je to všetko tak. Väčšina, alebo aspoň stále viac a viac ľudí Cirkev zatracuje. Hovoríme: "Veríme, ale Cirkev neuznávame". Ale veď Cirkev sme my všetci.
Áno, ako každá inštitúcia má svoje chyby a nedostatky. Ale pozrime sa na to z inej strany. Nadávame na Slovensko ako na našu krajinu, len preto, že vládnu často takí či onakí politici? Nie lebo Slovensko sme my všetci.Prečo teda nadávame na Cirkev len preto, že tam "vládnu" takí či onakí predstavení.
Tu je na mieste skôr otázka, či by sa "cirkev" = jej predstavení, mali vmiešavať do vecí, ktoré by mali isť úplne mimo jej hranice.
Veď úprimne ma prekvapilo, prečo šéf ÚPN (Ústavu pamäti národa) rokuje alebo debatuje o novele zákona ÚPN aj s popredným cirkevným hodnostárom? Prečo by o tom mal spolurozhodovať biskup, ktorému je zverená starostlivosť o iné hodnoty? Prečo on tak háji novelu zákona, ktorá má zabrániť tomu, aby sa na zlo minulosti, ktoré Cirkev utlačovalo a ponižovalo, a zlo ktoré cirkev tak odsudzuje, neukazalo prstom? Prečo????
Tu by sa mali cirkevní predstavitelia zamýšľať skôr nad otázkami, prečo im ich "ovečky" utekajú z ovčinca. Prečo má Cirkev také meno aké má. Čo s ňou bude, ak vymrie generacia naších babičiek, ktoré na cirkev nedajú dopusťiť krivé slovo.
Preto nech sa štát stará o veci štátne a cirkev o veci cirkevné....."Dávajte Bohu, čo je božie a cisárovi, čo je cisárovo......."
